Z kráľovského dvora v Budíne, centra renesančných a humanistických myšlienok, to bol už len krôčik k založeniu prvej univerzity na slovenskom území. O jej založenie sa zaslúžil uhorský kráľ a národný hrdina, Sládkovičov Detvan, Matej Korvín z rodu Huňadiovcov. Pomenovanie Korvín niesol vďaka havranovi, ktorý dominoval rodovému erbu. Za jeho vlády neprosperovalo len hospodárstvo, ale aj umenie, kultúra a vzdelanie, čím si vyslúžil na stránkach učebníc dejepisu a v srdciach jeho učiteľov zvláštne miesto.

Neľahký nástup

Spočiatku sa zdalo, že osud hrá proti mladému kráľovi. Keď po smrti Ladislava Pohrobka, neslávne známeho svojím ľahkovážnym panovaním, korunovali za uhorského kráľa syna najbohatšieho veľmoža v Uhorsku, Mateja Korvína, šnúra neveselých okolností sa mala iba začať. Vlády nad susedným Českom sa ujal Juraj Poděbradský a Matej Korvín si na toto územie začal robiť nárok až koncom svojho života. Jednou z jeho manželiek bola aj dcéra českého kráľa Juraja Poděbradského, takže si územie nárokoval viacmenej právom. V prvom rade však musel potlačiť vzbury a zahladiť stopy po nerozvážnej vláde svojho predchodcu v domovskom Uhorsku. Druhým klinom, ktorý musel čerstvý kráľ vyraziť, bolo odbojné hnutie bratríkov pod vedením Petra Aksamita, ktorý si za sídlo zvolil hrad Plaveč. V roku 1458 za vlády Mateja Korvína utrpelo hnutie rozhodujúcu porážku. V bitke zahynul aj vodca bojovníkov, Peter Aksamit. Po porážke sa bratrícke hnutie stiahlo, chradlo, až sa napokon úplne rozpadlo.

Úspešný vodca

Matej Korvín, narodený v roku 1443 uhorskému veľmožovi pôvodom z dnešného Rumunska, sa stal počas svojho života obľúbeným, váženým a inteligentným vládcom. Nechýbala mu ani odvaha a vodcovské sklony, vďaka ktorým sa jeho armáda 20-tisíc mužov, po jeho smrti označovaná ako čierny pluk, stala najsilnejšou a najobávanejšou armádou v Európe. Na to, aby si také početné vojsko udržal, potreboval peniaze. Zaviedol preto pomerne veľké množstvo daní. Vládol absolutisticky, preto môžeme s určitosťou povedať, že všetky nápady skrsli v jeho hlave. Svojou obdivuhodne rozumnou politikou prilákal do Uhorska pracovnú silu zo zahraničia, podporoval remeslo a zaujímal sa o potreby šľachty, zemianstva i bežného ľudu. Za jeho vlády do Uhorska pritiahli rumunskí Valasi a priniesli so sebou umenie chovu oviec. 

Academia Istropolitana

Univerzita založená v roku 1465 kráľom Matejom Korvínom vďačí za svoj názov gréckemu jazyku. Istropolis v ňom značí Dunajské mesto a je označením pre Bratislavu. Pôvodne bola univerzita nazývaná Universitas Istropolitana. Bola vybudovaná po súhlase pápeža Pavla II. v Bratislave. Žiaci mohli študovať na štyroch fakultách: fakulte teológie, umenia, práva a medicíny. O učiteľov prichodivších z cudzích zemí bolo dobre postarané. Bohužiaľ, vzhľadom k tomu, že univerzita bola financovaná výhradne kráľom, po jeho smrti upadla. Matej Korvín zomrel v roku 1490 vo Viedni a zanechal po sebe iba nemanželského syna Jána Korvína, ktorého vyhliadky na získanie trónu boli chabé. Po smrti Mateja sa úplne rozpadli a titul uhorského kráľa pripadol Vladislavovi II. Jagelovskému.

Zdroj: oskole.detiamy.sk

PantaRhei.sk tipy pod stromcek