Pod pojmom Eskimák si väčšina civilizovaných ľudí zo strednej Európy predstaví párik bacuľatých, do huňatých kožušín navlečených Aziatov so šikmými očami, obtierajúcich si o seba malé nošteky. Táto predstava je značne skreslená a dalo by sa povedať, že priam ponižujúca. V nasledujúcom článku sa dozviete zopár zaujímavostí zo sveta Eskimákov, ktoré zmenia váš pohľad na toto exotické etnikum.

Úspešní lovci, naivní obchodníci

Lov tvoril až do polovice 20. storočia hlavnú zárobkovú činnosť Eskimákov. Kožušiny zo zvierat, ktoré ulovili, buď vymieňali s Indiánmi alebo inými Eskimákmi za dôležité nástroje a prírodné materiály, ktoré sa v ľadovej ríši tundry prirodzene nevyskytovali, alebo ich predávali “bielym tváram”, ako sami nazývali belochov z Ameriky. Ekonómia tohto národa šla rapídne dolu počas druhej svetovej vojny, kedy cena za kožuch polárnej líšky, bežne vo výške 60 dolárov, dosahoval výšku zhruba 3 doláre za kus. Čím viac milodarov a technológií belosi do arktickej tundry prinášali, tým na nich boli domorodí obyvatelia závislejší. Došlo to až do toho štádia, že sa museli vzdať svojich hodnôt, mytológie, spôsobu života a dokonca i jazyka, aby prežili vo svete bieleho muža.

Chytré lovecké taktiky

Eskimáci sa zväčša živili lovom. Na zber lesných plodov mali len pár týžďňov času, preto väčšinu svojej energie usmerňovali na vývoj dômyselných pascí a loveckých techník. Kamenné mohyly, v pôvodnom jazyku Eskimákov označované ako Inuksuk, inteligentne rozostavené po pláni v okolí tábora, mali svojou nápadne ľudskou podobou plašiť migrujúce stáda sobov a hnať ich priamo na mušku vyčkávajúcich lovcov. Okrem sobov sa Eskimáci len málokedy špecializovali na lov iných zvierat, snáď s výnimkou tuleňov. Na tie vyčkávali na zamrznutej hladine mora, ukrytí za snehovou stenou, v blízkosti dýchacieho otvora v ľade, ktorý tuleň často navštevoval. Samotný lov mohol trvať aj 5, ale aj viac hodín. Boli prípady, kedy lovec pri diere vyčkával takmer dva dni, bez spánku, potravy a pohybu.

Nekonečný hon za potravou

Niektoré kmene Eskimákov prispôsobili svoju techniku na lov veľkých morských cicavcov, akými sú veľryby. Nepohrdli ani polárnym medveďom. Len najsilnejší z najsilnejších sa odvážili zúčastniť takéhoto súboja. Zväčša v ňom zahynulo mnoho ťažných psov a nezriedka aj samotný lovec. Keď sa však lov vydaril, kmeň mohol oslavovať. Tuk z medveďa celej osade vystačil na niekoľko dní a z pečene bohatej na vitamíny si mohli dodávať energiu aj niekoľko týždňov. Eskimáci sú známi tým, že krv a niektoré životne dôležité orgány jedli z čerstvo zabitej koristi za surova, čím si aj vyslúžili svoju hanlivú prezývku. Eskimák totiž v jazyku konkurenčných Indiánov znamená Pojedač surového mäsa. Civilizovaní belosi výraz rýchlo začlenili do svojho jazyka a dnes už len málokto vie, že pôvodné označenie obyvateľov arktických plání je omnoho poetickejšie. Inuit totiž znamená človek.

Zdroj:nationalgeographic.com